Prvýkrát som spal sám, bez strachu
Po rozvode som sa dva roky bál tmy v prázdnom byte. Tú noc som si uvedomil, že som zaspal bez rozsvietenej lampy a bez úzkosti. Nebol to veľký deň pre nikoho iného, len pre mňa.
Po rozvode som sa dva roky bál tmy v prázdnom byte. Tú noc som si uvedomil, že som zaspal bez rozsvietenej lampy a bez úzkosti. Nebol to veľký deň pre nikoho iného, len pre mňa.
Dlho som si myslel, že k psychológovi chodia len ‚rozbití‘ ľudia. Chodím tam tri roky a je to najlepšia investícia, akú som kedy urobil do seba. Chodíme na kontrolu k zubárovi, prečo nie k mysli.
Roky som si myslela, že som len ‚príliš citlivá‘. Až keď mi lekárka povedala slovo úzkostná porucha, konečne to malo meno. Bolo to zvláštne uľavenie – nebola som rozbitá, len som mala niečo, čo sa dá liečiť.
Po rozvode som sa dva roky bál tmy v prázdnom byte. Tú noc som si uvedomil, že som zaspal bez rozsvietenej lampy a bez úzkosti. Nebol to veľký deň pre nikoho iného, len pre mňa.
Dlho som si myslel, že k psychológovi chodia len ‚rozbití‘ ľudia. Chodím tam tri roky a je to najlepšia investícia, akú som kedy urobil do seba. Chodíme na kontrolu k zubárovi, prečo nie k mysli.
Bola som v obchode, zrazu som nemohla dýchať a myslela som si, že umriem. Volali sanitku. Bola to len panika, povedali mi, ale odvtedy sa bojím veľkých obchodov a to sa mi nikdy predtým nestalo.
Na firemnom stretnutí som povedala nahlas, čo som pred kolegami tajila roky. Po prednáške za mnou prišli traja ľudia so slzami v očiach a povedali, že bojujú s tým istým. Bolo to najsilnejšie ticho, aké som kedy zažila.