Trénovala som štyri roky pre jeden moment. Tréner ma vyradil dva týždne pred štartom bez poriadneho vysvetlenia. Sledovala som preteky z tribúny a plakala som celý čas.

Veril som kamarátovi, ktorý mi sľuboval trojnásobný zisk za rok. O pol roka firma skrachovala a on prestal dvíhať telefón. Stratil som nielen peniaze, ale aj priateľstvo, ktoré trvalo dvadsať rokov.

Pracoval som na projekte tri mesiace potajomky, aby som ho prekvapil. Prezentoval ho vedeniu ako svoj vlastný, bez zmienky o mne. Odišiel som z tej firmy o mesiac neskôr, ale hnev mi ostal dlho.

Prvýkrát za tridsať rokov. Nezavolali, žiadna správa, nič. Zavolala som sama, aby som im to nemusela vyčítať, a povedali len ‚aha, veď je pravda‘. Bolelo to viac, než keby na mňa kričali.