Sedel som medzi štrnásťročnými spolužiakmi a mal som skúšku, na ktorú som sa nepripravil. Pani učiteľka bola tá istá ako pred dvadsiatimi rokmi. Zobudil som sa s úľavou, že to už mám za sebou.

Sedel som medzi štrnásťročnými spolužiakmi a mal som skúšku, na ktorú som sa nepripravil. Pani učiteľka bola tá istá ako pred dvadsiatimi rokmi. Zobudil som sa s úľavou, že to už mám za sebou.

Chýbal mi jeden bod. Jediný bod po štyroch rokoch príprav a repetítorov. Rodičia hovorili, že to nie je koniec sveta, no vtedy som im to nevedel odpustiť.

Stála som pred zrkadlom a zuby mi vypadávali do dlane, bez bolesti, len tichý pocit straty kontroly. Vraj to súvisí so stresom. Mala som vtedy skúšky, ktoré ma desili viac než čokoľvek iné.

Stála som pred zrkadlom a zuby mi vypadávali do dlane, bez bolesti, len tichý pocit straty kontroly. Vraj to súvisí so stresom. Mala som vtedy skúšky, ktoré ma desili viac než čokoľvek iné.

Sedel som medzi štrnásťročnými spolužiakmi a mal som skúšku, na ktorú som sa nepripravil. Pani učiteľka bola tá istá ako pred dvadsiatimi rokmi. Zobudil som sa s úľavou, že to už mám za sebou.

Advokátske skúšky som skúšal tretíkrát. Po druhom neúspechu mi otec povedal, že možno to nie je pre mňa. Zvládol som ich na tretí pokus, s najlepším výsledkom v ročníku. Zavolal som mu ako prvému.

Vysokú som skončil v tridsiatich dvoch, popri smennej práci a dvoch deťoch. Keď mi dekan podával diplom, plakal som viac než na vlastnej svadbe. Nikto v mojej rodine dovtedy nemal vysokoškolský titul.

Chýbal mi jeden bod. Jediný bod po štyroch rokoch príprav a repetítorov. Rodičia hovorili, že to nie je koniec sveta, no vtedy som im to nevedel odpustiť.

Chýbal mi jeden bod. Jediný bod po štyroch rokoch príprav a repetítorov. Rodičia hovorili, že to nie je koniec sveta, no vtedy som im to nevedel odpustiť.