Na firemnom stretnutí som povedala nahlas, čo som pred kolegami tajila roky. Po prednáške za mnou prišli traja ľudia so slzami v očiach a povedali, že bojujú s tým istým. Bolo to najsilnejšie ticho, aké som kedy zažila.
Začínala som sama, s notebookom a dvoma klientmi. Po troch rokoch máme šesť zamestnancov a kanceláriu v centre. Stále mám tú istú garáž doma – nechávam si ju ako pripomienku, odkiaľ som začínala.
Dva roky víkendov, pôžičky od rodiny, hádky o farbe kuchyne. Keď sme sa nasťahovali, plakala som pri prvej sprche, lebo som konečne verila, že sme to naozaj dokázali sami.
Dva roky víkendov, pôžičky od rodiny, hádky o farbe kuchyne. Keď sme sa nasťahovali, plakala som pri prvej sprche, lebo som konečne verila, že sme to naozaj dokázali sami.
Zavolal mi prvý, na moje narodeniny. Nehovorili sme o tom, prečo sme prestali, len sme sa dohodli na obede. Sedeli sme tam tri hodiny. Niektoré víťazstvá nie sú vidieť zvonku, ale sú najväčšie.
Vysokú som skončil v tridsiatich dvoch, popri smennej práci a dvoch deťoch. Keď mi dekan podával diplom, plakal som viac než na vlastnej svadbe. Nikto v mojej rodine dovtedy nemal vysokoškolský titul.
Nešlo len o číslo na váhe. Naučil som sa variť si jedlo, chodiť von, mať rád svoje telo aj cestou. Trvalo to dva roky pomalej, nudnej driny bez skratiek. Bola to najlepšia práca, akú som kedy urobil.
Na firemnom stretnutí som povedala nahlas, čo som pred kolegami tajila roky. Po prednáške za mnou prišli traja ľudia so slzami v očiach a povedali, že bojujú s tým istým. Bolo to najsilnejšie ticho, aké som kedy zažila.
Nešlo len o číslo na váhe. Naučil som sa variť si jedlo, chodiť von, mať rád svoje telo aj cestou. Trvalo to dva roky pomalej, nudnej driny bez skratiek. Bola to najlepšia práca, akú som kedy urobil.
Vysokú som skončil v tridsiatich dvoch, popri smennej práci a dvoch deťoch. Keď mi dekan podával diplom, plakal som viac než na vlastnej svadbe. Nikto v mojej rodine dovtedy nemal vysokoškolský titul.
