Nikomu okrem partnera sme to nepovedali. Ako keby sa to muselo utajiť, aby to nebolelo tak veľmi verejne. Smútili sme za niekým, koho nikto iný nikdy nepoznal, a to bolo najosamelejšie na tom.

Nešlo len o číslo na váhe. Naučil som sa variť si jedlo, chodiť von, mať rád svoje telo aj cestou. Trvalo to dva roky pomalej, nudnej driny bez skratiek. Bola to najlepšia práca, akú som kedy urobil.

Bola som v obchode, zrazu som nemohla dýchať a myslela som si, že umriem. Volali sanitku. Bola to len panika, povedali mi, ale odvtedy sa bojím veľkých obchodov a to sa mi nikdy predtým nestalo.

Lekári mi povedali, že už nikdy nebudem bežať súťažne po zranení kolena. O dva roky som vyhral okresný pretek. Nešlo o medailu – bolo to o tom dokázať to sám sebe, nie im.

Nikomu okrem partnera sme to nepovedali. Ako keby sa to muselo utajiť, aby to nebolelo tak veľmi verejne. Smútili sme za niekým, koho nikto iný nikdy nepoznal, a to bolo najosamelejšie na tom.

Počas liečby prišli iní ľudia než tí, ktorých som čakal. Niektorí priatelia zmizli, iní, ktorých som takmer nepoznal, mi nosili polievku. Kríza je najpresnejší filter, aký existuje.

Nikomu okrem partnera sme to nepovedali. Ako keby sa to muselo utajiť, aby to nebolelo tak veľmi verejne. Smútili sme za niekým, koho nikto iný nikdy nepoznal, a to bolo najosamelejšie na tom.

Dva roky predtým som nevládala prejsť ani schody. V cieli som klesla na kolená a plakala, nie od bolesti nôh, ale preto, že moje telo, ktoré ma toľkokrát sklamalo, ma práve donieslo cez štyridsaťdva kilometrov.

Nikomu okrem partnera sme to nepovedali. Ako keby sa to muselo utajiť, aby to nebolelo tak veľmi verejne. Smútili sme za niekým, koho nikto iný nikdy nepoznal, a to bolo najosamelejšie na tom.

Nešlo len o číslo na váhe. Naučil som sa variť si jedlo, chodiť von, mať rád svoje telo aj cestou. Trvalo to dva roky pomalej, nudnej driny bez skratiek. Bola to najlepšia práca, akú som kedy urobil.