Neverím, že si zaslúžim byť milovaný taký, aký som. Vždy čakám, kedy to ten druhý zistí a odíde.

Neverím, že si zaslúžim byť milovaný taký, aký som. Vždy čakám, kedy to ten druhý zistí a odíde.

Prial som si, aby môj chorý rodič radšej zomrel skôr, lebo som už nevládal tú starostlivosť. Odvtedy sa za tú myšlienku hanbím.

Nikdy som nikomu nepovedal, že som v ten deň videl nehodu a neurobil som nič, len som odišiel. Volám si to zbabelosťou dodnes.

Nikdy som otcovi nepovedal, že ho ľúbim. Zomrel skôr, než som sa na to odhodlal. Neviem, či si to niekedy odpustím.

Závidím vlastnej sestre jej život tak veľmi, že sa niekedy poteším z jej menších neúspechov. Hnusí sa mi to na sebe.

Nikdy som otcovi nepovedal, že ho ľúbim. Zomrel skôr, než som sa na to odhodlal. Neviem, či si to niekedy odpustím.

Nikdy som neľutoval rozvod. Ľutujem len to, že som to nespravil o päť rokov skôr, kým sme ešte mali čas začať odznova mladší.

Predstieram šťastie na fotkách viac, než by som chcel priznať. Doma väčšinu večerov plačem sám, potichu, aby ma nikto nepočul.

Neverím, že si zaslúžim byť milovaný taký, aký som. Vždy čakám, kedy to ten druhý zistí a odíde.